Peter Weiss: Výročie holokaustu a dnešný odkaz
Dnes je výročie holokaustu. Je to príležitosť pripomenúť si slovenský holokaust, ktorý organizoval režim totalitnej ľudáckej farskej republiky vedenej prezidentom, katolíckym kňazom Jozefom Tisom. Obeťou bolo 70 tisíc slovenských Židov. Hanbu za túto genocídu, za pošliapanie najzákladnejších princípov ľudskosti, za utrpenie spôsobené systematickým prenasledovaním židovského obyvateľstva aspoň zčasti zmylo Slovenské národné povstanie proti ľudáckemu režimu.
Nemali by sme zabúdať, že základom prijatia rasovej legislatívy, pozbavania Židov základnych občianskych práv, arizácií majetkov Židov, ich deportácií do nacistických koncentračných táborov a otvoreného vraždenia židovského obyvateľstva po vojenskom potlačení SNP bolo šírenie rasizmom motivovanej nenávisti.
Ospravedlňovaním tejto nenávisti, surového prenasledovania Židov a deportácií bol prejav Jozefa Tisa v Holíči v auguste 1942. Aby upokojil svedomie katolíckych veriacich, ktorí to, čo sa robilo proti Židom, pokladali za neľudské, povedal toto: “Vraj či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom božím, a tá láska mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život. A že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, myslím, o tom nikoho netreba presvedčovať.” Biskup J. Vojtaššák na zasadnutí Štátnej rady 3. februára 1943 povedal, že “To by bolo treba akosi rozšíriť a zverejniť, pretože v ľude sú mnohé mienky proti tejto akcii.”
Pamätajúc na strašné dôsledky šírenia predsudkov a nenávisti voči jednej skupine občanov v období vlády Hlinkovej slovenskej ľudovej strany so stále väčšími obavami sledujem stupňujúce sa útoky na LGBTI+ komunitu v dnešnej demokratickej Slovenskej republike.
Pamätajúc na strašné dôsledky šírenia predsudkov a nenávisti voči jednej skupine občanov v období vlády Hlinkovej slovenskej ľudovej strany so stále väčšími obavami sledujem stupňujúce sa útoky na LGBTI+ komunitu v dnešnej demokratickej Slovenskej republike. Vychádzajú z predsudkov a až príliš často sú príslušníci tejto komunity predmetom nielen posmechu a urážok, ale doslova dehumanizácie. Sú vydávaní za akúsi pliagu, ktorá nemá nárok na rovnoprávnosť v uplatňovaní svojich základných ľudských práv.
Tieto anti LGBTI postoje sa odôvodňujú konzervatívnymi hodnotami, kresťanskou vierou a odvolávaním sa na to, že Slovensko je tradičná spoločnosť. Najnovším príkladom ťaženia proti tejto komunite je rétorika ministerky kultúry a jej rušenie projektov, ktoré jej príslušníci podávajú. Je smutné, že sa nájdu ľudia, ktorí ju v jej nenávistnom ťažení podporujú.
Nepoučili sme sa?
