80. výročie Slovenského národného povstania
Slovenské národné povstanie je aj podľa hodnotenia obyvateľov Slovenska najvýznamnejšou národnou dejinnou udalosťou. S týmto hodnotením sa dlhodobo stotožňuje viac ako 80 percent opýtaných v reprezentačných prieskumoch niekoľkých agentúr. Mohlo by sa zdať, že nie je dôvod pri tejto konštatácii povstanie obhajovať. Napriek tomu, tak ako to býva pri zlomových revolučných udalostiach, tak sa objavujú aj protichodné hodnotenia vychádzajúce vo veľkej miere z pôvodného ľudáckeho postoja k tejto udalosti.
Vtedajšia ľudácka vládnuca garnitúra nemala silu a ani ochotu hľadať cestu do rokov budúcich. Naproti tomu opozičná ilegálna politická reprezentácia túto silu našla a spojila sa napriek značným ideologickým rozdielom do spoločného programového konceptu vyjadreného vo Vianočnej dohode z decembra 1943.
Obdobie tesne po roku 1989 a hlavne období do roku 1994, keď sme si pripomínali okrúhle výročie Slovenského národného povstania, bolo obdobím neustálej konfrontácie historikov a ako som už uviedol aj politikov o spôsobe interpretácie tejto dejinnej udalosti. Tak ako napísal Ivan Kamenec: „Pri oboznámení sa s argumentáciou historikov, publicistov a laikov kategoricky odmietajúcich pozitívny prínos a význam povstania, dovolávajúcich sa na vlastný vedecký a občiansky názor, ľahko zistíme, že im nejde ani tak o vlastné Slovenské národné povstanie, ktoré tu často má akúsi zástupnú úlohu. V prvom rade tu totiž ide o účelovú, nekritickú politickú glorifikáciu prvej Slovenskej republiky a jej režimu, o ospravedlnenie jeho kolaborácie s nacistickým režimom, jeho činov i zločinov namierených proti vlastným občanom.
K spochybňovaniu protifašistického odboja, SNP a oslobodenia sa diali aj prostredníctvom pokusov o rehabilitáciu Jozefa Tisa. Aj napriek neúspechu týchto snažení, a to aj napriek podpore niektorých predstaviteľov katolíckeho kléru, snahy po rehabilitácii Jozefa Tisu ako aj iných ľudáckych politikov pokračujú do dnešných dní. Sú spojené zároveň s požiadavkami na prehodnotenie výkladu dejín Slovenského štátu ako aj jeho politiky. Pokračuje to, o čom jasne hovoril už v polovici deväťdesiatych rokov Jozef Jablonický: „Prívrženci a pohrobkovia čiernej ľudáckej totality sa však nevzdali, naopak, hľadali nové cesty a formy vystúpení. Roku 1993 už existovala a pôsobila zohratá skupina historikov a publicistov, zjednotená na protipovstaleckej platforme. Viacerí z nich prežívali minulý režim v zátiší vedeckých ústavov a po novembri 1989 akoby chceli svoje predchádzajúce zlyhanie nahradiť radikálnym nacionalizmom. Hanobia SNP a vylievajú si žlč na komunistoch a čechoslovakistoch. Primitívny antikomunizmus sa u nich spája s obhajobou čiernej totality
V Múzeu SNP sa po roku 2006 podarilo obnoviť tradíciu každoročných celonárodných osláv štátneho sviatku SNP a ukázalo sa, že jeho tribúna slúži nielen na uctenie si pamiatky účastníkov protifašistického odboja, ale aj na zbytočné a nepatričné politizovanie. Mohli by sme za posledné roky uviesť mnoho takýchto príkladov, ale nepovažujeme to na tomto mieste za potrebné. Satisfakciou organizátorom osláv je jasne deklarovaný záujem zahraničných ambasád vzdať úctu tým, ktorí bojovali za slobodu a demokraciu položením vencov a osobnou účasťou. Za posledné roky sa pravidelne osláv zúčastňuje do 40 ambasád a to nielen tie, ktoré sídlia v Bratislave.
Slovenské národné povstanie je jedným z najvýznamnejších protifašistických vystúpení v Európe. Všetci, ktorí sa podieľali na jeho príprave a realizácii si zasluhujú našu hlbokú úctu. Celá povojnová Európa vyrástla práve na tejto tradícii a Slovensko je súčasťou tohto procesu. Odpor proti kolaborácii s nacistickým Nemeckom, nesúhlas s rasistickou politikou namierenou proti Židom a Rómom, nepriateľské postoje voči Čechom a politickým odporcom, ako aj so zapojením slovenských vojakov do vojny na východe, sa prejavili prípravou a realizáciou ozbrojeného povstania. Nedovoľme, aby sa tendencie, ktoré boli vlastné vládnucim politikom Slovenského štátu plazivo a nebadane dostávali do našej súčasnej politiky. Demokracia a sloboda sú veľmi krehké a ľahko ich môžeme stratiť. Odkaz Slovenského národného povstania nás zaväzuje k tomu, aby sme to nedopustili.
