Jozef Ťažký: Akou cestou pôjdeme?

Rozhodujúce parlamentné politické strany, fašizmus odmietajú. Deklarujú, že sú  antifašistické, protiextrémistické. Otázkou teda je, či protifašistická organizácia má miesto v dnešnej spoločnosti. Či  jej poslanie nie je prekonané.

Extrémisti aj v slovenskom parlamente

Napriek odhodlaniu politických strán na Slovensku bojovať proti rozličným formám extrémizmu a neofašizmu dnes v Národnej rade SR sedeli donedávna  dve skupiny extrémistického zamerania, ĽSNS Mariana Kotlebu, medzičasom odsúdeného za šírenie extrémistických názorov, a jeho odštiepenci z hnutia Republika. Verejnú mienku a postoje ľudí svojou činnosťou aktívne ovplyňovali.Nie je vylúčené že ovplyvňujú aj dnes. Darilo sa im rásť na kritike, problémov vládnutia. Neponúkali riešenia ako reálne v primeranom čase tieto nedostatky odstrániť,dnes v parlamente už nie sú.

Napriek tomu je zaujímavé, pozrieť sa kto ich podporoval a zrejme aj podporuje . Z rôznych prieskumov sú známe nasledovné údaje. Nejde o chudobných nezamestnaných ani Rómami údajne utláčaných jedincov.

Tvoria ich z vekového hľadiska: zo 70 % ľudia vo veku do 39 rokov, 25 % od 40 do 59 rokov, 5 % má 60 a viac rokov. Podľa vzdelania: so základným vzdelaním  je to 7 %, so stredným bez maturity 18 %, s maturitou 54 %, vysokoškolsky vzdelaní ich podporujú 21 %. Podľa zamestnania: manuálni pracovníci 29 %, úradníci 6 %, odborní pracovníci 19 %, živnostníci/podnikatelia 14 %, študenti 14 %, nezamestnaní 5 %, dôchodcovia 5 %, iní 8 %. Je zrejmé, že údaje o hnutí Republika nebudú veľmi odlišné. Takže náš súper je hodný záujmu.

Ultrapravica v celej Európe

Uvedomiť si treba, že neboli a hoci sú mimo parlamentu nie sú izolovaní. Oporu majú aj v zahraničí, kde pôsobia v tomto smere organizácie a politické strany ako oni sami. Na minulosť slovenských strán obdobného zamerania tiež nemožno zabúdať.

Národný front neskôr premenovaný na Národné zhromaždenie (Francúzsko).        

Marine Le Penová sa snaží očistiť stranu a povyhadzovala z nej neonacistov vrátane svojho otca. Asi najznámejšou stranou na krajne pravicovej scéne Francúzska je Národný front, ktorý v októbri 1972 založil jej otec Jean Marie Le Pen. Strana teda existuje už 50 rokov. Zúčastnila sa na desiatich parlamentných voľbách, no šesťkrát obišla úplne naprázdno. V súčasnosti má dvoch poslancov vo francúzskom a jedného v Európskom parlamente. Silnejšia je v regionálnych voľbách, kde získala 27 % hlasov.

Národná demokratická strana (Nemecko)

čelila viacerým pokusom o zakázanie. Neonacistická strana NPD vznikla v roku 1964. V spolkových voľbách nikdy nezískala ani jedného poslanca, ale viackrát uspela v regionálnych voľbách. V roku 2014 prvý raz presadila jedného člena aj do Európskeho parlamentu.

Jobbik (Maďarsko)

bol spojený aj so zakázanou Maďarskou gardou. Strana vznikla v roku 2003, v roku 2010 sa dostala do parlamentu. Dnes má 20-percentnú podporu a 23 zo 199 poslancov. Je však stále v opozícii. V Europarlamente má troch členov. So stranou bola spojená aj polovojenská organizácia Maďarská garda, ktorú úrady neskôr zakázali. Je známa antisemitskými vyjadreniami a odmietaním Trianonu. Členovia Jobbiku tiež odhalili bustu kontroverznému autoritatívnemu vodcovi Miklósovi Horthymu.

Flámsky záujem (Belgicko)

vznikol premenovaním zrušeného Flámskeho bloku. História tejto strany pripomína Kotlebu a jeho prvý pokus so Slovenskou pospolitosťou, ktorú naše súdy zakázali ako protiústavnú. Aj v Belgicku existoval od roku 1978 Flámsky blok. Jeho podpredseda Roeland Raes napríklad v roku 2001 spochybňoval holokaust, plynové komory i pravosť denníka Anny Frankovej. V roku 2004 súdy stranu postavili mimo zákon. Flámsky blok sa však jednoducho premenoval na Flámsky záujem a formálne sa zriekol rasizmu. V belgickom parlamente má 3 zo 150 poslancov a v Europarlamente jedného. Vo voľbách strana prvýkrát uspela v roku 2012, neskôr mala 7 % a18 poslancov v 300-člennom parlamente.

Zlatý úsvit (Grécko)

Neonacistická strana vznikla v Grécku v roku 1980, ale až do krízy mala minimálnu podporu, maximálne 0,3 %. Vo voľbách prvý raz uspela v roku 2012, neskôr aj ona mala 7 % a 18 poslancov v 300-členom parlamente. Traja ľudia ju zastupujú v Európskom parlamente. Jej členovia majú na svedomí celý rad násilných trestných činov. Časté sú bitky a vzájomné útoky s anarchistami. Jedného člena Zlatého úsvitu odsúdili na 21 rokov za pokus o vraždu troch ľavicových študentov.

Neonacistické a neofašistické organizácie sú v podstate v každej európskej krajine, v Rusku evidujú 35 až 40 neonacistických organizácií, sú aj v pobaltských štátoch, na Balkáne, v Česku či v USA kde je okolo 1600 extrémistických organizácií zameraných od neonacizmu, rasizmu, proti homosexuálom, imigrantom a podobne.

 Mladí sa zaujímajú o spoločenské dianie

Cesty šírenia informácií extrémneho (fašizoidného) charakteru idú v zásade cez kyberpriestor. Až 45 % mladých ľudí uvádza, že pravidelne sleduje správy o súčasnom dianí v spoločnosti na internete. Polovica (51 %) ich sleduje občasne. Naopak, iba 5 % tvrdí, že tento typ informácií na internete vôbec nesleduje.

Tieto zistenia tak do určitej miery narúšajú tradičný názor o „nezáujme a apatii mladých“ o spoločenské dianie. Najväčšími „konzumentmi“ tohto typu informácií prostredníctvom moderných infotechnológií sú prívrženci liberálnej SaS – až 62 %. Liberáli pritom oficiálne extrémizmus odmietajú. Mierne nad priemerom sú tiež prívrženci KDH, Smeru-SD a SNS. Prevažujúci nezáujem je vidno predovšetkým u mladých nevoličov a nerozhodnutých.

Témy, ktoré často spájame práve s mladou generáciou, ako sú alternatívne politické hnutia (napr. skinheads, anarchisti, Národný odpor),  alternatívne náboženstvá, duchovné hnutia a pod., sa ocitli iba na okraji ich záujmu.!

Takmer pätina mladých ľudí má o informácie o súčasnom dianí veľmi intenzívny záujem – pri ich sledovaní strávi priemerne viac ako 2 hodiny denne. Štvrtina im venuje 1 až 2 hodiny a 30 % pol hodinu až hodinu denne. Najmenej času (max. pol hodinu denne) strávi pri informáciách o spoločensko-politickom dianí zostávajúca štvrtina mladých.

Najviac času, ako vyplynulo z prieskumu, venovali sledovaniu diania mladí prívrženci ĽSNS. V optike ich záujmu boli najmä svetové udalosti a environmentálna tematika, ktoré sleduje viac ako 70 % mladých. Ďalšie takmer dve tretiny prejavujú záujem o aktuálnu tému migrácie a s ňou spojenú otázku ľudských práv, boja proti rasizmu alebo diskriminácie.

Vnútornú politiku a činnosť politických strán na Slovensku sleduje až 60 % mladých ľudí. Tému korupcie a klientelizmu v spoločnosti sleduje ďalších 59 % opýtaných. Naopak, témy, ktoré často spájame práve s mladou generáciou, ako sú alternatívne politické hnutia (napr. skinheads, anarchisti, Národný odpor),  alternatívne náboženstvá, duchovné hnutia a pod., sa ocitli iba na okraji ich záujmu.

Opodstatnenosť protifašistickej organizácie

Dôvodom je, že radikalizmus a extrémizmus má rastúcu tendenciu, neofašizmus a neonacizmus, ako aj rozličné xenofóbne postoje.

Po ére „komunistickej totality“ bolo prirodzené, že isté skupiny obyvateľstva sami seba vnímajú ako víťazov nad socializmom a budú sympatizovať s pravicovými až ultrapravicovými ideológiami.

Ako pristupovať k budúcnosti

Neprekrúcať a nepovoliť skresľovanie histórie príprav a vypuknutia SNP. Bude to stále náročnejšie, pretože žijúcich svedkov a účastníkov Povstania je stále menej a menej – prirodzene. O to viac musíme spolupracovať s historikmi, Múzeom SNP,  s medzinárodnými organizáciami.

V kyberpriestore, kde sa mladá generácia zásadne rada orientuje využívať všetky dostupné možnosti a sprostredkovávať poznatky a informácie, myšlienky humanizmu a pacifizmu.

Otázke moderného vlastenectva venovať zvýšenú pozornosť.