Pochod vďaky v Čiernom Balogu
Na zimnú turistiku v rámci 50. ročníku Pochodu vďaky v Čiernom Balogu sa 28. januára 2024 opäť vydalo okolo 300 účastníkov všetkých vekových kategórií. Medzi nimi aj Jozef Ťažký z nového Slovenského protifašistického hnutia. Dobrá stovka ďalších, i s detskými kočíkmi, sa popoludní ponáhľala do doliny Páleničnô na záverečnú ukážku bojov.
Poďakovanie za opätovne úspešné podujatie patrí najmä rodákovi z Balogu doktorovi Jozefovi Vránskemu, ktorý ho nielen spoluorganizoval a tradične výdatne sponzoroval, ale napísal aj scenár spomínanej ukážky. „Začal som na tom pracovať vlani v septembri,“ hovorí, „študoval som v knižnici prístupnú literatúru, konzultoval s odborníkmi z Múzea SNP. A potom technické zabezpečenie...“
Nechýbali kluby vojenskej histórie
Ubytovanie, stravovanie a ďalšie veci s tým súvisiace pre nich zabezpečil starosta Čierneho Baloga Michal Vetrák. „V našej obci má každá rodina niekoho, kto sa do Povstania zapojil, alebo pomáhal partizánom či prenasledovaným, ktorí k nám utiekli po dobytí Banskej Bystrice Nemcami,“ povedal nám starosta.
Spolutvorcom scenára bol Tibor Devát, predseda Združenia klubov vojenskej histórie Slovenska a súčasne KVH Tyrnau (Trnava). Na Čierny Balog povolal 90 členov z 18 klubov z celého Slovenska, dve skupiny milovníkov vojenskej histórie z Maďarska a jeden mládenec prišiel až z Hamburgu.
V nedeľu ráno Michal Vetrák a Jozef Vránsky pri kladení vencov k pamätnej tabuli so zoznamom mien 54 Baločanov, ktorí padli počas 2. svetovej vojny, privítali účastníkov podujatia a hostí. Medzi nimi bol štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí Branislav Ondruš, primátor Brezna Tomáš Abel, viacerí poslanci BB VÚC, zástupcovia SZPB, či najvzácnejší hosť - 96-ročný priamy účastník SNP Vladimír Strmeň, s ktorým sa mnohí nechali vyfotografovať a pri záverečnom posedení v krčme Ňervovô zahral na svojej harmonike povstalecké piesne.
Replika dejov z 28. januára 1945
Nasledoval presun k cintorínu pod Skalicou, kde je pochovaných 22 partizánov a 16-ročná partizánka Kamila Šagy z ukrajinského mesta Ovruč, kde v novembri 1943 zahynul v boji proti nemeckým okupantom Ján Nálepka. Potom sa začal samotný pochod po kratšej a dlhšej trati (cca 10 kilometrov). Snehu nebolo až toľko ako vlani, za to slniečko sa štedro usmievalo, po celý čas ani mráčik na oblohe.
Bolo úžasné, že v roku 1945 bola 28. januára tak isto nedeľa a tak sa následné ukážky bojov konali približne v rovnakom čase ako pred 79 rokmi.
Členovia KVH, ktorí predstavovali nemeckých vojakov, vytvorili dva kontrolné body v Brôtovom a Páleničnom, kde mali úlohu prísne kontrolovať prechádzajúcich obyvateľov obce, návštevníkov a účastníkov pochodu. Vypytovali sa ich na partizánov, či im niečo nenesú, či ich nestretli a pod. Imitovali tak činnosť okupantov z obdobia SNP až do konca roku 1944.
Pri pomníku obranného boja
„Členovia KVH stvárňujúci príslušníkov Wehrmachtu boli tak ako v roku 1945, aj teraz v presile,“ vysvetľuje Tibor Devát. „Proti ním stáli povstaleckí vojaci, partizáni, ozbrojení Baločania, niekoľko vojakov Červenej armády a dezertéri z Maďarskej kráľovskej armády... Historické udalosti sme nemenili, nič sme neprikrášľovali a imitovaná bojová ukážka prebehla, samozrejme zjednodušene, asi tak, ako to bolo v skutočnosti.“
„Bolo mi cťou prihovoriť sa ľuďom na mieste, kde 60 neohrozených partizánov a skupinka slovenských vojakov odrazili prvý útok 700-člennej roty Wehrmachtu,“ napísal Branislav Ondruš. „Zlikvidovali vyše 60 útočníkov, pričom spomedzi nich padol jediný – guľometčík Jozef Schön. S pohnutím som počúval jeho, dnes 78-ročného syna, ktorý sa narodil pol roka po otcovej smrti.“
Pri hrobe Jozefa Schöna a pomníku obranného boja v doline Páleničnô, kde prítomný tradične vítala Vatra oslobodenia a čestná salva, Ondruš poďakoval všetkým organizátorom, ale aj účastníkom podujatia, lebo bez nich, podľa jeho slov, by bola táto hrdinská história Baločanov mŕtva.
Text: Martin Krno, Foto: autor a Milan Kováčik
