Martin Krno: Pred sto rokmi zomrel básnik Jiří Wolker
Svet sa pred sto rokmi pripravoval na bujaré oslavy Silvestra. Na Veľkú vojnu už ľudia nemysleli, naivne verili, že ďalšia svetová nevypukne. Hospodárstvo sa rozvíjalo nevídaným tempom, kultúra akoby preskočila desaťročia. Mladá generácia s eufóriou hľadela do budúcnosti, a z Tatier v smutnom sprievode troch žien odchádzal mladý muž. Volal sa Jiří Wolker.
Posledný raz sa mu veselo zaiskrili oči na Štedrý večer 1923 pri pohľade na vianočný stromček. Keď sa k recidíve tuberkulózy, pásovému oparu, obojstrannému zápalu pľúc a pohrudnice pridal zápal mozgových blán, hlavný lekár sanatória v Tatranskej Polianke Michal Guhr pochopil, že mládenec je stratený.
Matke, Zdene Wolkerovej, sa v Poprade nepodarilo zohnať auto na prevoz chorého, tak sa v nedeľu, predvečer mrazivého Silvestra, vybrali vlakom zo Štrby. V rýchliku blúzniaceho mládenca uložili v batožinovom vagóne. Matka a zdravotná sestra Anna Bednárová sedeli pri jeho ležadle vedľa lyží a kufrov, lekárka zo sanatória Dr. Kleinová cestovala v kupé osobného vozňa. Keď zastavili dlhšie na nejakej stanici, utekala skontrolovať stav nemocného. Podľa jej nariadení sestrička mala raz za čas priložiť k Jirkovým ústam zrkadielko, aby zistila, či vôbec ešte dýcha.
Pre závaly nového snehu v Bohumíne zastavil vlak o druhej nadránom, všetci museli vystúpiť a čakať na prípoj. Trvalo to štyri hodiny. Z Olomouca ich ešte čakal prevoz sanitkou do Prostějova. Celkovo strastiplná cesta sa tak predĺžila na vyše dvanásť hodín.
V rodnom dome na námestí smrteľne chorého okrem najbližších príbuzných navštívil iba jeho bývalý spolužiak - kňaz a priateľka Marie Koldová, Mánička. Štvrtok 3. januára o 9. hodine ráno mladý básnik tíško opustil náš svet... Kto by nepoznal epitaf, ktorý napísal 28. novembra 1923 počas liečenia vo vile Tivoli v Tatranskej Polianke:
„Zde leží Jiří Wolker, básník, jenž miloval svět / a pro spravedlnost jeho šel se bít. / Dřív než moh' srdce k boji vytasit, / zemřel – mlád dvacet čtyři let.“ Autor sa teda pomýlil. Nedožil sa totiž ani 24 rokov. Narodil sa totiž 29. marca 1900.
Paradoxne Jiřímu Wolkerovi niektorí mienkotvorní Česi i Slováci vyčítajú akýsi kult, ktorý sa okolo neho vytvoril po februári 1948. Lenže Wolkera už za jeho života pokladali za jedného z najvýraznejších a najtalentovanejších českých básnikov začiatku 20. storočia.
Jeho poézia nadviazala na najlepšie tradície českej veršovanej epiky. Hoci mu vyšli iba dve zbierky básní, Hosť do domu (roku 1921) a Ťažká hodina (1922), kritika ich prijala mimoriadne priaznivo, vrátane prísneho F. X. Šaldu. Dodnes mnohé z jeho balád patria k najznámejším textom českej poézie a stále sa recitujú aj na Slovensku.
A že vraj Wolker vstúpil do zlej politickej strany - KSČ? Začiatkom 20. rokov minulého storočia nielen ľavicová inteligencia uznávala ruskú avantgardu, Majakovského, Gorkého, Jesenina. Kdeže ešte bola Stalinova krutovláda, gulagy a hladomory - nielen na Ukrajine, ako sa teraz tendenčne tvrdí, ale aj v Rusku a Kazachstane?
Politici prichádzajú a odchádzajú, aj ich hovorcovia a mediátori. Skutočné umenie však zostáva.
