Tokajícka tragédia - 79. výročie
19. novembra 1944 za podporu partizánskej brigády Čapajev bolo Komandom ZbV 27 zavraždených 32 dospelých mužov, občanov obce Tokajík. Dnes si pripomíname 79. výročie tejto smutnej udalosti.
Obec Tokajík sa nachádza na Východnom Slovensku, v Prešovskom kraji, v okrese Stropkov. Dnes má obec 97 obyvateľov. V roku 1940 mala obec 185 obyvateľov.
V roku 1944 pôsobila na území obce partizánsky oddiel Čapajev, korému velil sovietsky dôstojník Streľcov. Obyvatelia obce poskytovali partizánom pomoc, ktorú nevyhnutne potrebovali na prežitie v horách. V októbri 1944 Nemci v obci ubytovali niekoľko desiatok zajatých sovietskych vojakov. Partizáni pod velením Rudolfa Jánošíka v obci prepadli nemecké hliadky a zajatcov oslobodili. Na jeseň 1944 sa boje medzi partizánmi a nemeckými vojskami vyostrili a partizáni čeliaci tlaku nemeckých jednotiek boli od polovice novembra nútení ustúpiť.
Pacifikáciou obce Tokajík bola poverená jednotka Kommando ZbV 27 spadajúca pod Einsatzgruppe H. V noci z 18. na 19. novembra 1944 nemecké jednotky o sile asi 200 mužov pod vedením oberfeldwebla Kumanna, obkľúčili obec a v nedeľu ráno zostúpili z lesov do dediny. Následne začali prehľadávať jednotlivé domy a zatýkať mužov, ktorých spútali a zhromaždili v záhrade pri kostole. Následne vydali rozkaz, aby im ich príbuzní zabezpečili teplé oblečenie a stravu na 3 dni. Okolo jedenástej hodiny muži v trojstupe v sprievode nemeckých vojakov odišli smerom na sever dolinou potoka. Muži kráčali v presvedčení, že ich nemecké jednotky vedú na poľné práce, pri budovaní zákopov.
Asi 1 km od obce ich veliteľ nemeckej jednotky zastavil a prikázal prečítať rozsudok, ktorý ich za pomoc partizánom odsudzoval na trest smrti, ktorý mal byť vykonaný okamžite. Nacistická jednotka následne spustila paľbu. Niektorí zo zaistených mužov sa pri tom pokúsili o útek, ale prakticky všetci boli postrieľaní. Tých, ktorí naďalej javili známky života zastrelili ranou istoty z pištole. Dvaja ranení muži zostali na žive, obaja boli v bezvedomí a prebrali sa až po odchode nemeckých vojakov. Boli to Andrej Stropkovský a Michal Medvedz, ktorý ležal pod telom svojho mŕtveho brata. Po tom čo sa prebrali zobrali potraviny, ktoré ležali na mieste masakru a 10 dní sa ukrývali v blízkom lese.
Nasledujúceho dňa Nemci rozohnali starcov, ženy a deti z obce, vydrancovali a vypálili ju. Zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Zostal stáť iba miestny kostol a jeden poškodený dom.
Mŕtve telá postrieľaných mužov ležali na mieste masakru severne od obce až do 12. decembra 1944.
