Stanovisko k neodkladnému opatreniu súdu v kauze známeho extrémistu Daniela Bombica

Slovenské protifašistické hnutie trvalo upozorňuje a varuje pred šírením rôznych foriem extrémistických ideológií a postojov. V celej histórií sa rôzne formy extrémizmu a fašizmu šírili vždy najprv „plazivým“ spôsobom. O to nebezpečnejšie je, keď získavajú legitimitu vo vládnej, zákonodarnej aj súdnej moci. Vtedy skutočne hrozí nebezpečenstvo, že sa extrémistické názory zmocnia aj orgánov štátu.

Preto sme hlboko znepokojení rozhodnutím sudkyne Viery Hadrbulcovej voči Denníku N, ktorým nariaďuje „zdržať sa zverejňovania a šírenia tvrdení, že je (Daniel Bombic) neonacista, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania...“. To isté vyžaduje sudkyňa aj pre označenia „extrémista“ a „antisemita“.

Sudkyňa sa odvoláva na prezumpciu neviny.  Pokladáme za svoju povinnosť upozorniť, že tu ide o nebezpečný posun v chápaní trestnoprávnej zodpovednosti: nemôže sa vzťahovať na označovania osoby  či pomenúvania jej názorov.  Byť extrémistom, neonacistom alebo antisemitom totiž nie je trestné. A žiadne konanie nie je v tomto zmysle proti D. Bombicovi vedené. Trestné je „šírenie“, „podnecovanie“, „rozširovanie“ týchto názorov a postojov.

To, že je niekto „extrémista“ nie je vo verejnom priestore „podozrenie“, ale názor. Rovnako by sme tak nemohli označovať ľudí, ale ani samých seba, ako napr. kozmopolita, konzervatívec, populista, liberál, komunista, národniar, ľudák, socan atď. Ide o spoločensky zabehanú svetonázorovú kategorizáciu ľudí a ich názorov a žiadne z týchto označení nemieri na trestnoprávnu zodpovednosť. 

Opačne, práve pokus o zákaz pomenúvania javov a názorov pokladáme za spoločensky krajne nebezpečný, obmedzujúci verejnú kryštalizáciu názorov a postojov. Takáto forma obmedzenia slobody slova by bola len ďalším posunom „plazivého fašizmu“ v našej spoločnosti.

Samozrejme, žiadna sloboda slova neobmedzuje právo kohokoľvek dožadovať sa ochrany svojej dôstojnosti a cti tak ako mu to široko zaručuje naša Ústava. Aj pánovi D. Bombicovi. Ten sa však o takúto ochranu neusiloval – pretože v jeho prípade je jeho extrémizmus a antisemitizmus jasný a ním samotným neskrývaný.

Práve v tejto súvislosti – ako už po mnohokrát – vyzývame všetkých zákonodarcov, vládnych aj súdnych činiteľov, aby sa vyhýbali akýmkoľvek formám legitimizácie a podpory hnutí a názorov smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd a podnecovaniu  rasovej, národnostnej či etnickej nenávisti.